Domov   >  Kultúra
publikované: 12.12.2017 - 15:00  //  aktualizácia: 15.12.2017 - 08:05  //  zobrazené: 367

Brožúra o dominante, ktorá dáva mestu dušu

Šaľa vydala ďalšiu brožúru. Tentokrát o dominante, ktorá dáva mestu dušu. Od znovuvysvätenia Súsošia Najsvätejšej Trojice prešlo 25 rokov. Publikácia o osude súsošia vychádza pri príležitosti Dňa samosprávy 2017.

Vedeli ste, že 14. marca 1974 narazil do súsošia v centre mesta nákladiak? Kusy polámanej skulptúry ležali v kostolnej záhrade a v budove technických služieb 17 rokov. Náklady na opravu boli vyčíslené na milión korún, čo prekračovalo možnosti samosprávy. Nakoniec sa dvaja páni rozhodli súsošiu vdýchnuť nový život. Imrich Szabó a Tibor Szatmár sa rozhodli zrekonštruovať súsošie bez nároku na odmenu. Súsošie v centre Šale prežilo svoj druhý „krst“ pred štvrťstoročím, 13. septembra 1992.  Históriu znovuzrodenia zachytáva brožúra, ktorej autorom je Miroslav Demín. Niekedy na počiatku roka som listoval v starých mestských periodikách či v kronike mesta, ktorá je dostupná na internete a náhodne mi padol zrak na článok o vysviacke súsošia z roku 1992. Trklo mi, že je to štvrťstoročie a že by si mali Šaľania tento významný okamih z histórie, aj keď nedávnej, pripomenúť,“ uviedol autor.

Mesto vydalo brožúru v počte 300 kusov. Oficiálne uzrie svetlo sveta 14. decembra na Slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Šali, ktorá zasadne pri príležitosti Dňa samosprávy. Súčasťou zasadnutia bude aj odovzdanie ocenení mesta Šaľa významným osobnostiam Šale. Publikácia bude slúžiť ako ďalší propagačný predmet mesta Šaľa. Verejnosť si ju bude môcť aj zakúpiť v pokladni mesta za tri eurá, v priestoroch ZŠ s MŠ P. Pázmánya s VJM v Šali, od začiatku budúceho roka.

Prečítajte si viac o ceste autora Miroslava Demína za faktami, výpoveďami, historickými fotografiami i spomienkami. O tom, ako sa pričinil o to, aby sme nezabudli na dôležité míľniky v živote nášho mesta, našej Šale.

Brožúra vznikla vlastne na základe rozsiahleho článku o Súsoší Najsvätejšej Trojice. Ten článok je ale niečím výnimočný, dopodrobna opisuje históriu súsošia, najmä od čias, keď doň narazil nákladiak. Materiál je obohatený o priame svedectvá a obsahuje mnoho, dnes už historických fotiek. Ako prišiel nápad takýto hodnotný materiál vytvoriť, napísať?

Niekedy na počiatku roka som listoval v starých mestských periodikách či v kronike mesta, ktorá je dostupná na internete a náhodne mi padol zrak na článok o vysviacke súsošia z roku 1992. Trklo mi, že je to štvrťstoročie a že by si mali Šaľania tento významný okamih z histórie, aj keď nedávnej, pripomenúť. Môj pôvodný zámer bol nakrútiť krátky filmový dokument, lenže som dosť lenivý človek, navyše, nedisponujem potrebnou technikou. Nechcelo sa mi zháňať ľudí, ktorí ju majú a zároveň hovoriť, že za námahu a čas im viem zaplatiť iba úsmevom. Dnes to ľutujem, mal som do toho ísť. Napon vznikol dokument v písanej podobe, ktorý je o celej histórii súsošia, doplnený o osobné výpovede, ktoré sa týkajú najmä rekonštrukcie zo začiatku 90-tych rokov minulého storočia.

Koľko trval zber informácií, fotografií, podkladov? Prekvapilo Ťa niečo pri tvorbe materiálu? (či už niečo milé, nemilé, hocičo, čo ti utkvelo v pamäti v súvislosti s písaním toho materiálu).

Bolo to náročné. Najmä na čas. Niekedy v auguste ma oslovil Ivan Aľakša, či mu viem niečo napísať do Slova Šaľanov na túto tému. Vtedy som vedel, že termíny tlačia a pustil som sa s vervou do práce. Niektoré materiály som už mal pozháňané, najmä z knižnice a mestskej kroniky. Nechcel som ale urobiť iba Ctrl-C a Ctrl-V. Chcel som tomu materiálu dať osobný a osobitý rozmer, obohatený o priame svedectvá. Niekoľkokrát som sa stretol so synom nebohého Imricha Szaboá, hlavného reštaurátora, s pánom Alexandrom Szabóom. On je tiež vlastne žijúci svedok udalosti, keďže v tom čase bol primátorom Šale a dotýkalo sa ho to nielen ako syna, ale i ako prvého muža mesta. Jedno z najdôležitejších stretnutí bolo aj s pánom Tiborom Szatmárom z Kráľovej nad Váhom, ktorý sa priamo podieľal na obnove zničeného súsošia. Navštívil som archív v kaštieli, miestnu faru, komunikoval som s archívom ministerstva vnútra... Niektoré veci som skrátka musel dosledovať, aby som neurobil žiadnu faktografickú chybu, pretože ja nie som historik. Na druhej strane musím povedať, že ma tá práca pohltila a snažil som sa do toho odovzdať kus seba. Či ma prekvapilo niečo milé? Áno, bola to ochota. Každý, koho som oslovil, bol mimoriadne ochotný.

Kto všetko ti ešte pomáhal pri tvorbe materiálu, čo sa týka obsahu?

Obsah som tvoril sám, z dostupných materiálov a priamych výpovedí, ktoré som mal k dispozícii. Pomohli mi však ľudia, ktorých som oslovil pri zháňaní spomienok, faktov, fotografií. Všetci boli ochotní, mal som z každého pocit, že téma šalianskeho lokálpatriotizmu ľudí spája. Osobitne chcem poďakovať Alexandrovi Szabóovi a Tiborovi Szatmárovi, za dôležité svedectvá. Pri finalizácii brožúry mi veľmi pomohol Július Morávek, za čo som mu veľmi vďačný. Poďakovanie patrí aj primátorovi Jozefovi Belickému, že sa z môjho článku na webe mohla stať brožúrka. Teším sa, že ma v tvorbe podporila i manželka a dcérka. Tieto moje aktivity sú totiž často náročné na čas. Brožúrka je o genéze súsošia. O tom, prečo vzniklo, o tom, že bolo zničené a o tom, že zásluhou obetavých ľudí vstalo z popola. Príbeh súsošia ma nadchol. Pevne verím, že si k nemu nájdu cestu aj ďalšie generácie Šaľanov. 

(ek)

titulná foto: Gabriel Bergendi

PDF verziu brožúry si môžete stiahnuť v prílohe pod článkom

Pôvodný článok s bohatou fotogalériou si môžete prečítatť tu: http://sala.sk/clanok/kategorie-clanky-x-09-19-2017-20-09-11

 

 

 

 

Prílohy